Na tento titul som sa už veÂľmi dlho tešil, pretože tvorbu tejto martinskej paťky poznám už dlhšiu dobu, síce len z koncertných pódií (nemal som možnosť počuť ich v zátvorkách prvopočin Sad Hope na CD nosiči), ale o to lepšie. Poďme teda rovno k novinke z dielne Antares - „Made In Fear“. Musím sa priznať, že tento album ma veÂľmi milo prekvapil, ten dobrý dojem, ktorý u mňa zanechali ich koncertné vystúpenia preválcoval 42 minútový štúdiový set zalisovaný do drážok CD nosiča...

Antares potvrdzuje svojim novým materiálom, prečo najčastejšie býva ich tvorba zaradená do vĂ´d melodického thrash-death-u. Kratučké intrá piesní navodzujúce tú pravú atmosféru strachu, zanikajúc v zbesilých tempách smrtiaceho kovu a brutálneho growlingu speváka. Ale ak si niekto myslí, že celé album je len o rýchlosti a brutálnom speve je na veÂľkom omyle... V každej rovine sa v svojej tvorbe snažia chalani odlíšiť od zabehaných deathových postupov a musím uznať, že sa im to naozaj aj v niektorých ohÂľadoch úspešne darí...

Niesom si však ani sám istý, či sa dá priniesť niečo nové v každom jednom štýle a je jedno akého druhu, dĂ´ležité je, aby kapela znela svojsky a mala svoju vlastnú tvár a to sa Antaresu podÂľa mňa úspešne darí. Osem skladieb je dokonalou zmesou rýchlosti, technickosti a nápaditosti, hudobnej vyzretosti jednotlivých hudobníkov. Deathové pasáže striedajú „Âľahšie“ thrashové, zabrusujúc až do vĂ´d melodickosti heavy metalu, popretkávaných pasážami zaváňajúcimi odnožou progresívneho metalu. ťažké gitarové rify, prechádzajúce do poloakustických pasáží, ktoré akoby chceli priniesť ešte nejakú tú nádej pred nadchádzajúcou apokalypsou.

ťažkotonážne veÂľmi technicky zahrané bicie ako umieračikom, ktorého beznádej dokresÂľujú nenápadné klávesové linky. O tom, že strach je otcom smrti presvedčí brutálny growling podostretý škrekotom, prechádzajúc od zádumčivého čistého spevu až k šepkaným a recitovaným pasážam, ktoré v zápatí ubije hrdlorvúci výkrik. Perfektné frázovanie textov, dokonalá angličtina – niet čo vytknúť. Výhrady mám akurát k trošku klišovitému koncu poslednej skladby. Album dotvára aj celkom vydarený obal z dielne Doda Datela (mimochodom speváka a basáka skupiny Galadriel), ktorý si mimochodom zahosťoval aj ako spevák na albume. Ako som už spomínal, ťažko hodnotiť, nakoÂľko je tvorba martinčanov originálna, ako sa odlišuje od tvorby ostatných skupín, ja osobne si však myslím, že Antares je mladou nádejou slovenského undergroudu a nieje náhoda, že ich prvý počin Sad Hope vydala rakúska firma CCP Records a že tento rok mimochodom vystúpia aj na letnom festivale Noc Plná Hvězd, kde budú hájiť farby slovenského metalu.